Riziko či istota?

Poslednú dobu v okolí narážam čoraz častejšie na názor, že koncentrácia na jeden projekt, na jednu vec, ktorú robím dobre a na nič iné, je dôležitá, najlepšia a jediná správna cesta ako niečo robiť. No samozrejme nič nie je také čiernobiele, ako sa to prezentuje.

1210501_95668506

Nik sa nedokáže venovať len jedinej činnosti.

Možno si aj ty myslíš, že sa dá robiť jedna činnosť od rána do večera celé dni, týždne, mesiace, či dokonca roky. Nie nedá. Myslia si to väčšinou len tí, ktorí to len prečítali v knihách a v reáli to nikdy neskúsili, resp. nefungovali v tom dlhodobo.

Či chceš, alebo nie, vždy si riešil, riešiš a aj budeš riešiť mnoho vecí, od drobných každodenných problémov, až po tie pracovné. Koncentrovať sa nepretržite len na jednu jedinú vec dlhodobo proste nedokážeš. Nie si stroj.

Prílišná koncentrácia nie je zadarmo.

Samozrejme, dá sa fungovať tak, že sa vysoko špecializuješ a funguješ len v jednej rutine. Často si to však vyberá svoju daň. Väčšinou v podobe profesného „zakrpatenia„.

Prílišná koncentrácia na jednu činnosť je ako keď zažmúriš oko, aby si videl objekt v diaľke ostrejšie. Ten objekt naozaj ostrejšie uvidíš, no zároveň prestaneš vidieť všetko naokolo. A keď to oko znovu otvoríš, svet okolo už môže byť iný.

Príklad z reálneho života – skús ako programátor ignorovať na 3-4 roky všetko info naokolo a venovať sa len kódeniu projektov. Po prebudení naspať do reálneho sveta si sám sebe prídeš ako zastaralý a začneš doháňať všetko čo si zmeškal. Nové trendy, technológie, postupy atď, aby si bol použiteľný a tvoja životnosť na trhu neskončila behom nasledujúcich pár mesiacov.

Kde je hranica?

Možno si povieš, že ok, budeš sa koncentrovať nie na jednu činnosť, ale na celý odbor a teda neprestaneš sledovať novinky a vývoj. Lenže, to už svoju pozornosť trieštiš. To sledovanie noviniek, a učenie sa nových vecí v danom odbore si totiž vyžaduje svoj čas.

To však nie je jediný problém. Posunutím hranice, vzniká iný, väčší – pokiaľ až tú hranicu posunúť?

Chceš robiť na 100% napríklad SEO? Fajn, ale keď sa ponoríš hlbšie, zistíš, že SEO sa prelína aj s kóderinou, čiastočne s programovaním, vo veľkom s použiteľnosťou a UX webov. Tiež budeš potrebovať nejaké znalosti s copywritingu, či o sociálnych sieťach ako ďalšom ukazovateli, ktorý berie google čoraz viac v úvahu atď.

Kde je teda tá hranica? Kde sa dá povedať „ok, toto už nepotrebuješ, ale toto ešte áno“?

Trieštenie pozornosti je vraj zlé a ak sa nekoncentruješ na jedinú činnosť, tak neuspeješ.

Venovaním svojej pozornosti viacerým veciam, získaš širší rozhľad a iný pohľad na mnoho problémov, s ktorými pri práci prídeš do styku. Veľkým a obľúbeným mýtom je, že ak chceš skutočne uspieť, tak to bez koncentrácie na jednu vec nepôjde. Nie je to pravda – svet je plný príkladov, že to tak nie je.

Robert Kiyosaki rieši ako nehnuteľnosti, tak aj jeho biznis s finančným vzdelávaním. V tom všetkom by  bez základného rozhľadu v oblasti financií, práva, účtovníctva, bankovného systému, psychológie, atď, toho veľa sám nespravil. Áno, najíma si odborníkov, ale musí mať určitú úroveň pochopenia každej problematiky, inak by ani nevedel, čo od nich chce.

Poďme na niekoho kto sa zdá byť menej „rozdrobený“. Napr. Tim Ferris rieši doplnky výživy a v podstate si povieš, že všetko čo robí sa točí okolo nich. No zároveň píše knihy, bloguje, experimentuje na sebe atď. Ak by sa mal koncentrovať naplno len na doplnky, tak by riešil dookola ich zloženie, alebo obal. Namiesto toho hlce štúdie, experimentuje a skúša rôzne veci na sebe samom, a vďaka tomu sa zlepšuje aj jeho biznis s doplnkami. Podobne aj blog je pre niekoho strata času, no Ferris vďaka nemu prakticky napísal knihu.

Ale čo všetky tie motivačné knihy, čo tvrdia že 100% focus je nutný?

Podľa mňa autori motivačných kníh v mene jednoduchosti a väčšej údernosti píšu veľmi radi, že sa treba koncentrovať na jednu činnosť a hotovo. Pritom sami to nerobia, ale naopak, majú svoju hlavnú činnosť, pri vykonávaní ktorej veselo využívajú znalosti z hromady iných odborov.

Ber motivačné knihy, videá a prednášky s rezervou. Na každého úspešného pripadajú stovky neúspešných, ktorí šli na to podobne, no nevraví sa o nich a ani tí úspešní, nie vždy presne do bodky dodržiavali to čo tvrdia.

Tak snažiť sa koncentrovať, či nie?

Prevláda názor, že koncentrácia len na jednu činnosť, ide ruku v ruke s vyšším rizikom – je to prakticky „stavenie“ na jedinú kartu. Koncentrácia na jednu činnosť  je tak vlastne opakom diverzifikácie a teda ak si vyberieš zlú činnosť, tak buď vyletíš nahor, alebo padneš hlboko dole.

Oproti tomu je rozdrobovanie pozornosti akousi „hrou na istotu“. Ak vieš niečo z X oblastí, ale nič poriadne, tak pravdepodobne prežiješ zo dňa na deň, no vrchol v žiadnej z tých činností asi nikdy nedosiahneš.

Čiže ktorú cestu si vybrať?

Najkrajšie na tom je, že samotná voľba medzi rizikom a istotou nie je vôbec potrebná. Ako všade aj tu existuje „zlatá stredná cesta„. S vhodným pomerom koncentrácie sa na jeden kľúčový projekt a pri tom aj venovaní sa iným veciam, sa dá podľa mňa dosiahnuť viac ako extrémnym priklonením sa na jednu stranu.

A táto stredná cesta je často aj cestou nahor, čoho dôkazom je množstvo úspešných ľudí, ktorí ani nechyrovali o tom že by sa mali koncentrovať len na jednu jedinú činnosť, no zároveň zostali väčšinou len v jednom/dvoch odboroch.

Má len jednu nevýhodu. Snaha neskončiť v extréme je tiež náročná :)

Odporucam stabilny webhosting s podporou 24/7 za vynikajucu cenu.
Zlavovy kod na -25%: WEDOS25HRKUT

Ak sa ti článok páčil, podpor ho na vybrali.sme.sk →

Pridaj komentár