Prečo je u nás tak ťažké sa zamestnať? 15

Pravdupovediac som čosi na túto tému chcel napísať už dávnejšie, no vyhrala vrodená lenivosť a téma zapadla prachom. Včerajšia diskusia z Facebook stránky profesia.sk ma však presvedčila o tom že pár riadkov možno niekomu pomôže otvoriť oči.

work

V diskusii sa riešilo okrem iného aj to, ako ťažko je vraj dnes sa zamestnať a padlo tam toľko mýtov o zamestnaní a práci ako som už dávno pokope nikde nevidel. Prakticky len jeden jedinec, s krajne pasívnymi názormi, bol dokonalou ukážkou toho, ako to u veľkej časti obyvateľstva u nás funguje. Bol doslova etalónom nezamestnaného Slováka. Jeho názory a tvrdenia nosí v hlave u nás množstvo ľudí (čo súčasnej vláde len vyhovuje – aspoň je stále čo sľubovať).

Poďme ale k jednotlivým bodom:

1. Práce u nás nie je dosť

 “Vieš prečo na východe nie je robota? Bo už je všetko porobené”.

(Marián Čekovský)

Práce je dosť vždy a všade a ak nie, tak sa dá vytvoriť. Problém je práve opačný a zdôrazňujú to aj firmy samotné. U nás tú prácu ktorá je, nemá kto robiť. Je problém nájsť kvalifikovaného zamestnanca. A je to chyba ako škôl, tak aj nezamestnaných ľudí samotných.

Škôl, lebo chrlia nezamestnateľných zamestnancov. Až na pár svetlých výnimiek produkujú aj vysoké školy – vrchol školského systému, len otitulovaných absolventov, ktorí vedia okrem chlastania a hýrenia akurát tak veľké hovno.

A  je to rovnako aj chyba nezamestnaných. Taký typický posedávač na úrade práce, nehľadiac na to či má za sebou len strednú, alebo aj vysokú školu, len sedí na riti a čaká kedy sa pre neho nájde nejaké zamestnanie v tom “čo študoval”. Nechce študovať niečo iné, niečo po čom je dopyt, niečo čo keby vyštuduje tak sa po ňom zamestnávatelia vrhnú. On už jeden titul, či maturitu nejak doklepkal, chce zamestnanie v tom čo študoval a hotovo, žiadna diskusia sa nepripúšťa.

Viete si však predstaviť, že by každý z tých každoročných tisícok absolventov sociálnej práce mal hneď po doštudovaní prácu vo svojom odbore? Veď to by sme tu už mali každý svojho vlastného sociálneho pracovníka. A robil by vlastne aj niečo, či by len “mal zamestnanie” a tým to hasne?

Predstavte si obrovské stádo ľudí, ktorí vedia len dve činnosti – zametať chodníky, alebo stáť pri páse vo fabrike. Bohužiaľ nie je nik, kto by postavil tie chodníky, alebo fabriku naprieč celou republikou. Je len logické, že sa nik z tých ľudí neuplatní. Lebo potom naozaj, nie je kde.

Každý z tých ľudí však má nejaké potreby. Potrebuje jesť, piť, niekde prespať, do niečoho sa obliecť, sem tam je chorý, raz za čas sa ktosi narodí, raz za čas umrie atď. A zrazu tu máme dopyt po farmároch, poľnohospodároch, krajčíroch, obchodoch, doktoroch, sestričkách, pohrebnej službe, farároch, atď. Ak si však všetci len sadnú na riť a budú čakať na metlu do ruky, tak žiadna z tých potrieb nebude uspokojená a nik nebude mať ani prácu.

Nezamestnaní sú dokonalí vo svojej pasivite a neochote vzdelať sa za účelom rekvalifikácia na aktuálne potrebnú prácu po ktorej je dopyt.

2. Chcem prácu.

Dostávame sa k ďalšiemu bodu, k tomu, čo vlastne nezamestnaní chcú, resp. čo nechcú. Oni totiž nechcú prácu. Chcú zamestnanie.

Chcú teplučké miesto, kde môžu každý deň prísť a niekto im bude platiť za to, že niekde strávia 8 hodín denne. Nechcú pracovať, chcú len vymieňať svoj čas, ktorý strávia pokojne aj ničnerobením, len aby im ho na konci dňa niekto zarátal a zaplatil zaň.

Bohužiaľ pre nich, komunizmus kedy toto fungovalo je už preč. Dnes znova ako kedysi platí staré známe:

“Bez práce nie sú koláče.”

(Ľudová múdrosť)

Bez práce, nie sú koláče. Nie bez zamestnania, ale bez práce. To znamená, že v prvom rade je potrebný výkon a až následne príde nejaká odmena, nie naopak.

Čas druhých ľudí je každému zamestnávateľovi ukradnutý. Zamestnávateľ zarába na tom, že niečo produkuje, alebo ponúka nejakú službu. Zamestnávateľ zarába na vykonanej činnosti, nie na tom, že si k nemu niekto príde odsedieť 8 hodín na riti.

Bohužiaľ, toto nezamestnaní často nechápu. Oni žijú mysľou vo svete, kde ráno človek príde do kolektívu, poklebetí si, odskočí si na obed do jedálne, znova si poklebetí a večer ide spokojne domov s tým, že práve niekomu predal svojich 8 hodín.

3. Chcem taký plat a také benefity.

Chcem, chcem, chcem. Ak si niekto vysníva čo chce, nič menej mu nebude dobré. A čo mu nie je dobré, s tým sa predsa nebude nezahadzovať. Buď rovno 800€ v čistom, alebo nič. Hotovo.

S takým prístupom sa práca hľadá naozaj ťažko. Trh práce je trh. Na trhu ako takom funguje ponuka a dopyt. Ak je dopyt po tom čo mám (napr. po mojej osobe na prácu), tak si môžem do istej miery klásť podmienky ja. Ak však na mňa každý prdí, lebo nič neviem, no aj napriek tomu sa chcem uplatniť, tak sa musím prispôsobiť ja.

Je to jednoduché. Buď vytvorím dopyt po mne (vzdelám sa v tom čo práve trh práce potrebuje a je toho silný nedostatok) a potom si diktujem podmienky, alebo idem po ponukách zamestnávateľov, kde si ale podmienky určujú oni.

Neexistuje vysnívaná cesta “nič neviem a diktujem si podmienky”, je to vždy niečo za niečo – viem hovno, dostanem hovno, alebo viem veľa a dostanem veľa.

4. Je mi jedno čo budem robiť.

Ďalším neduhom nezamestnaných je, že sú často ochotní zobrať akúkoľvek prácu. Správajú sa s prepáčením ako šľapky – sú ochotní zobrať všetko, od vozenia štrku na stavbe, cez vykladanie jogurtov v supermarkete, telemarketing, až po postávanie na ulici s reklamnými tabuľami nad hlavou, či rozdávanie letáčikov okoloidúcim.

Samozrejme to neskôr aj vykonávajú s patričným zápalom. Serú na celú robotu a snažia sa čo najviac flákať a zašívať, lebo veď “slabo ma platia a robím podradnú prácu”.

Ak sa však niekto správa ako šľapka, tak sa k nemu aj okolie bude správať podobne. Ak je niekto ochotný zobrať akýkoľvek job, nemôže sa potom čudovať, že ho zamestnávatelia pokladajú za handru na všetko. V podstate sa tým človek sám degraduje.

Od toho ako sa odvíja prístup k práci sa odvíja aj správanie zamestnávateľa. Nech sa to zdá akokoľvek uletené, aj ako upratovačka človek môže byť profík. Získajte znalosti, overte ich praxou a pri pohovore nebudete mať problém ohúriť zamestnávateľa tým, že poznáte najlepšie metódy ako odstrániť konkrétne fľaky, viete sami navrhnúť ideálny rozpis upratovania na základe pohybu zamestnancov po budove, navrhnúť kúpu úspornejšieho vysávača vďaka čomu zamestnávateľ ušetrí atď. Aj upratovačka si tak môže vydobiť rešpekt.

V každom jednom odbore a v každej jednej činnosti sa dá byť profík. To však najprv človek nemôže byť “dievča pre všetko”.

5. Pasivita, “až”, “nedá sa”

Štefan v diskusii predviedol geniálnu ukážku rezignovaného negativistického uvažovania a pasivity. Na každý návrh riešenia jeho situácie mal pripravené nejaké “nedá sa lebo”, alebo “spravím, až sa stane …”.

Výhovorka k výhovorke a výsledok je taký, že len sedí doma na riti a nadáva ako je všetko na hovno. Negativizmus je dobrý potiaľ, pokiaľ človek definuje vďaka nemu problém a následne si vyhrnie rukávy a vyrieši ho. Naopak prehnaný pozitivizmus často škodí viac, no pokiaľ človek na všetko len šomre a rezignoval na pokusy o riešenie tak je úplne jedno či uvažuje negatívne, alebo pozitívne, stále je v háji.

Nekonečná pasivita nikdy nepriniesla žiadny výsledok. Zákon akcie a reakcie funguje dokonale.

“Kto nič nerobí, nič nepokazí, ale ani nič nedosiahne.”

6. Za komunizmu mal prácu každý

Nie. Každý prácu skutočne nemal. Každý mal “flek” – zamestnanie kde chodil a často krát dokopy nič nerobil. Bohužiaľ to je to, čo väčšina našich nezamestnaných chce, po čom túži. Nie robiť, ale dostávať plat.

Chvalabohu, časy komunizmu sú dávno preč a človek si môže slobodne vybrať čo chce robiť, kde to chce robiť a ako to chce robiť. Sám som vďačný za to, že môžem robiť z domu, to čo ma baví a nie chodiť každý deň do nejakej fabriky a tváriť sa že robím niečo, čo mi vybrala učiteľka na základnej škole s tým, že “toto mu ide, to nech ide študovať”. Od základnej školy sa moje záľuby totiž dosť zmenili.

Neočakávam ale, že ten, kto chce len brať peniaze za nič nerobenie, pochopí, že niekto skutočne robí veci, ktoré ho bavia a ešte sa tým aj uživí. Pre tých ľudí to je určite nepochopiteľné, nepoznané a znejúce ako rozprávka.

7. Podnikať sa u nás bez peňazí nedá

Ak sa nedá nájsť práca v okolí a človek nie je ochotný vycestovať za ňou inde, má samozrejme aj ďalšie možnosti. Napríklad si otvoriť v danej činnosti živnosť, založiť firmu, alebo sa preorientovať na niečo iné.

No u nás sa vraj bez veľkých peňazí podnikať nedá. Vraj sa nedá ani otvoriť živnosť bez toho aby to netrvalo mesiac, nestálo to veľa a nakoniec človek aj tak hneď neskrachoval. (toľko ten “nedá sa prístup”)

Realita je trošku iná. Trošku dosť. Otvoriť si živnosť je z hľadiska potrebnej byrokracie dnes jedna z najjednoduchších činností v styku s úradmi. Sám som mal živnosť otvorenú behom 24 hodín (štandardne to ide tuším od 3 do 7 dní).

Že vraj je to drahé? Za jeden predmet činnosti zaplatíte 3 €. Obrovské prachy, hlavne ak viete čo chcete presne robiť a stačí vám ten predmet činnosti len jeden. Dokopy celé tri eurá. To určite položí nejeden rodinný rozpočet na lopatky.

Nuž ale keď “sa nedá”, …

Záverom

Čo je hlavný Štefanov (a nie len jeho problém)? Pasivita. Nekonečná pasivita prezentovaná slovkami “chcem”, “až”, “sa nedá”. Dámy a páni, verím že s takým prístupom je dnes naozaj problém nájsť prácu. Ak by som ja sám chcel niekoho zamestnať, od takto zmýšľajúceho človeka by som utekal rýchlejšie ako Usain Bolt. Áno, utekal by som, nestál tam, a nečakal kým on odíde sám, lebo on by neodišiel, len by pasívne stál a čakal kým “sa to nejak odíde samé”.

Nezamestnaní, položte si preto otázku, či potencionálnych zamestnávateľov skôr neodstrašujete a či vlastne majú dôvod vás zamestnať. “Ale ja potrebujem nejaké zamestnanie” je dôvod pre vás, nie pre zamestnávateľa.

Odporucam stabilny webhosting s podporou 24/7 za vynikajucu cenu.
Zlavovy kod na -25%: WEDOS25HRKUT

Ak sa ti článok páčil, podpor ho na vybrali.sme.sk →

15 thoughts on “Prečo je u nás tak ťažké sa zamestnať?

  1. Reply Palko jún 18, 2013 20:03

    “Chvalabohu, časy komunizmu sú dávno preč…”
    Obvzlast dnes (18.06.2013), neviem ci sa mam na tej vete smiat alebo plakat…

  2. Reply Janko Mrkvicka jún 18, 2013 20:40

    Toto je velmi komplexny problem, ktory nie je mozne vhodit len na bremeno “neschopnych neiniciativnych nezamestnanych”.

    Vseobecny problem nezamestnanosti SK prechadza od zleho zakonnika prace, cez stedre socialne programy pre nepracujucich, kt. nemotivuju, cez nezmyselne statne dotacie uprednostnujuce istych hracov na trhu, cez nespravodlivu strukturalnu nezamestnanost v regionoch (absencia budovania ciest na vychode, co sa neda povedat napr. o zapade), strukturalnu nezamestnanost v odvetviach na kt. poukazujete, atd. atd.

    Naviac dodam, ze sam urcite viete, ze ta zivnost nie je len o 3 € :) Tie bariery existuju a su trosku vacsie (aj ked sa bavime napr. len o administrative).

    Pevne verim, ze ste niektorym neiniciativnym nezamestnanym otvorili oci.
    Na druhej strane, nemozete vsetkych nezamestnanych kaegorizovat takto jednoducho. Pretoze to take jednoduche a jasne nie je. Ako som napisal, je to komplexny problem.

    Pekny den

    • Reply Martin Hrkút jún 18, 2013 21:53

      add 1. ludia ziju aj na vychode, a potreby maju rovnake ako ludia inde. mozno sa tam neda riesit moc nejaky biznis s pridanou hodnotou kedze v hladovych dolinach na luxus neminaju take peniaze, no urcite je prilezitost robit tam nieco ine, prip. robit na dialku (dnes to uz nie je ziadny problem).

      add 2. mozeme nadavat na politikov, zakony, dialnice atd, no to nic nezmeni na tom ze ak niekto sedi na riti a lamentuje ze nema vo svojom meste fabriku kde by mohol stat pri linke, moze si za to ze nema pracu prevazne sam. ti co z daneho regionu odisli sa proste prisposobili trhu. ti co v danom regione podnikaju (ano v kazdom regione sa najde viacero podnikatelov), ti proste zobrali osud do vlastnych ruk a pustili sa do budovania si pracovneho miesta sami pre seba. preco by sme mali pozerat inak na tych ktori si len sadnu na rit a nic nerobia s milionmi vyhovoriek na perach? maju rovnake miliony moznosti ako ktokolvek iny. chce to len nesediet na riti ale ak nieco chcem tak sa zdvihnut a nieco pre to spravit.

      add 3. a akeze su tam dalsie naklady? sam som zacal s holou ritou, len s tym co som mal po skonceni VS (par handier, svoje schopnosti a jeden stary notebook). zivnost ma stala 15 eur, kedze som tych predmetov cinnosti bral viac a mohol som smelo robit. ziadne naklady navyse.

      ano, problem to je komplexny – zasahuje do toho mnozstvo faktorov (napriklad nas uzasny skolsky system ktory produkuje co produkuje), no nebavme sa o jeho komplexnosti, ale co s nim. riesenie je totiz jednoduche. zdvihnut rit a pricinit sa o svoje stastie sam. necakat ze to niekto spravi za mna.

      • Reply Palko jún 19, 2013 08:26

        Ale ty to vazne vidis velmi ciernobielo. Tvoj pripad – hovoris, ze si zacal s holou ritou a len s tym, co si mal po skonceni VS. Co nevnimas je, ze ludia napr.na vychode republiky by ti holu rit definovali uplne inak.

        Dajme tomu ze si sa narodil do priemernej rodiny – nedostal si na 18te narodeniny od tatka bavoraka, ale ani ste doma netreli biedu… proste priemer. Nejak si spravil zakladnu, strednu a na vyske si uz ako tak zacal chapat ako naozaj veci vo svete funguju a ako sa obracat.

        A teraz si predstav ze by si sa narodil do trosku inej rodiny. Tatko s mamkou bez roboty, obaja su radi za maturitu a idu ta vychovavat…

        Ty si ani z daleka nezacal s holou ritou. Po skonceni VS si zacal s cca 24-25 rocnymi zivotnymi skusenostami, ktore sa mozu diametralne lisit od skusenosti ludi, ktori sa nachadzaju na urade prace.

        Jasne, ako si povedal – existuje mnoho faktorov preco moze byt niekto nezamestany. Ano, su rozhodne taki, co by so sebou mohli nieco spravit a len sa im nechce. Ale nie, nie vzdy je to iba o samotnych nezamestnanych. Chudoba a nizsia zivotna uroven degraduju myslie ludi ktori v takomto prostredi ziju. Dlhotrvajuce posobenie takychto faktorov sa na ludoch podpise. Je to ako chciet po krovakovi z nigerie aby ti povedal Pytagorovu vetu – ani nebude tusit co sa ho vlastne pytas.

        A ano, stat je jednou z organizacii, ktora ma potencialne moznosti na zlepsovanie takejto situacie.

        • Reply Martin Hrkút jún 19, 2013 09:40

          Vek na skusenosti nema casto vobec vplyv. Student ktory precestuje pocas studia 20 krajin ma casto viac skusenosti ako 50 rocny ktory sa cely zivot nepohol od fabriky kde maka. A naopak, su taki ktori sa cely zivot az do skoncenia VS nepohnu zm mesta a ich spoluziaci ktori mali len maturitu uz stihli toho zazit daleko viac. Prosim neoperujme s tak silno variabilnym pjmom v suvislosti s vekom. Je to uplne mimo.

          Ano, nenarodil som sa v osade. No to ani drviva vacsina dnesnych nezamestnanych. Poznam hromadu ludi ktora bola lepsie situovana ako ja a teraz nerobia nic, len cakaju na spasu z uradu prace. A tiez poznam ludi ktori boli v este vacsom zadku ako ja a vyhrabali sa daleko vyssie. Argumentovat zivotnymi podmienkami je casto scestne. Majteok nikomu neprinesie cestu k uspechu, je to len o osobnom odhodlani daneho jedinca. Paradoxne prave rebricky najbohatsich ludi sveta dokazuju ze vyssiu sancu zbohatnut maju ti, co pochadzaju z horsich podmienok, resp. treli vacsiu biedu.

          Pointa clanku je ze je uplne jedno kto preco skoncil nezamestnany, ak to chcu zmenit, tak riesenie maju ti ludia fakt len jedno – postavit sa a ist na sebe makat. Sedenim na zadku nic nedosiahnu a je uplne jedno ci sa budeme tvarit ze za ich situaciu moze stat, skola, politici, zla rodinna situacia v detstve, absencia troch pismeniek pred menom atd. Realita je taka ze su v zadku a nik iny ako oni ich odtial hrabat nebude. Nieje to totiz v nikoho zaujme, len v ich vlastnom.

          Add: jedina cesta akou toto moze stat zlepsit, je zacat na skolach ucit ze hladat si zamestnanie nie je jedina moznost co po skonceni skoly robit. ze sa da otvorit zivnost, zalozit formu atd. vsetky ostatne opatrenia ktore robi len viac ci menej podporuju sucasny stav – letargiu u nezamestnanych.

          • Reply Palko jún 19, 2013 10:20

            :-)

            Ohladom veku – samozrejme ze skusenosti sa vekom merat nedaju. To stale neznamena ze si po skonceni VS nemal 24-25 rocne skusenosti a nie holu rit. To bola pointa.

            Argumentovat zivotnymi podmienkami je casto scestne.
            A casto to scestne nie je. Kludne si mozme porovnat mieru nezamestnanosti v BA a v nejakej diere na vychode.

            Majteok nikomu neprinesie cestu k uspechu, je to len o osobnom odhodlani daneho jedinca.
            Iste, len vlastnenie toho majetku moze byt dost motivujuce. Je to ako s obeznymi – donutit ich cvicit je tazke, oni totiz neveria ze mozu schudnut. Ti ktorym to vydrzi dost dlho na to, aby sa dostavili prve vysledky (aj ked male), zacnu byt ovela viac motivovani pokracovat v cviceni a uz je to pre nich cim dalej tym jednoduchsie. Vlastnenie toho majetku je rozhodne faktor ktory patri do rovnice.

            Add: jedina cesta akou toto moze stat zlepsit, je zacat na skolach ucit ze…
            Aha, cize tym ze stat prinesie pracovne podmienky do regionu toto nezlepsi? No ja ti neviem, ale nemyslim ze v skolach v BA sa uci nieco vyrazne odlisne od skol na strednom ci dokonca vychodnom slovensku…

          • Reply Martin Hrkút jún 19, 2013 10:32

            BA je raj v ktorom ma akoze kazdy pracu? mozno by si sa cudoval ale aj v BA je hrca nezamestnanych. to ze ich tam je menej nie je sposobene ani tak tym ze by tam vladli ine podmienky, ako skor tym ze do BA sa chodi za robotu, oproti tomu ze na vychode, orave atd sa zostava bez zamestnania. to ze v BA sa koncentruju ludia ktori chcu robit a nie sediet doma na riti a cakat na podporu je efekt toho ako ti ludia zmyslaju. nie toho ze dialnica, Fico, regiony, ine skoly atd.

            ano – jedine cim stat tomu moze pomoct je zmena vyucby v skolach. a aj to pomoze len ludom ukazat ze moznosti su vzdy. ak sa ani vtedy nebude chciet ta leniva cast nezamestnanych rozhybat tak zostanu stale nezamestnani. na tom sa nezmeni nic.

            nie, nova fabrika v regione pracovne podmienky z dlhodobeho hladiska nezlepsi. tu ide o uvazovanie ludi. pokial su vychovani v tom ze “stat sa postara” a ten stat by sa nedajboze naozaj nejak postaral, tak v tom zostanu aj nadalej. prave to ze robotu nemaju by im malo dat facku od zivota aby ich prebralo. ich pasivita a viera v statnu pomoc je vsak asi nekonecna.

            add: mozeme sa tu hadat a hadzat po sebe argumenty kolko chceme. realita bola, je a aj bude taka ze kto skutocne chce, ten vzdy ma moznost ako si najst pracu. strielaj tu dalej svoje “ale”, “az” a ine vyhovorky v style Stefana z diskusie, nic to nezmeni na tom ze kto chce, ten vie vzdy nieco spravit pre to aby mal pracu.

  3. Reply holá riť jún 21, 2013 08:32

    Tak dovolím si aj ja pridať komentár do tejto čulej diskusie. Každý strieľa to svoje a každý má svoju pravdu. Málo veci je čiernych a bielych, je celé spektrum farieb. Tiež to platí o tom,že nie každý bude bohatý, úspešný, perspektívny. Okrem toho nežijeme v Nemecku ani inej západnej krajine, kde sú podmienky pre rozvoj podstatne lepšie ako na Slovensku. Nemôžeme si pred tým zakrývať oči. Osobne si neviem predstaviť, že si každý otvorí živnosť. Živnosť na čo? Čo si budeme všetci navzájom ponúkať, keď valná väčšina ľudí zarobí horko ťažko na živobytie? Postoje ľudí sú dosť ovplyvňované prostredím v ktorom sa človek pohybuje. Ak sa niekomu trochu zadarilo, žije inými názormi a predstavami a má potom predstavu, že takto isto to môže robiť každý. Omyl. Títo ľudia by si skôr mali vstúpiť do svedomia a prejaviť empatiu a pokoru, že práve oni sú tí, ktorým sa “darí” lepšie ako tým ostatným.

    • Reply Martin Hrkút jún 21, 2013 10:16

      prejavovat emaptiu a pokoru lebo som sa o svoje stastie pricinil sam? nie dakujem.

      co by sa akoze dosiahlo tym ze by teraz vsetci uspesni boli empaticki do spiku kosti a pokornejsi ako matka tereza? ci ide len o to aby odtrhli sebe od huby a rozdali tym lenivym chudacikom ktorym je za tazko zdvihnut rit aby si zarobili sami?

      otvorenie zivnosti je jedna z mnohych moznosti. okrem nej som tam menoval aj zalozenie vacsej firmy, prestahovanie sa za pracou alebo rekvalifikaciu.

      co si budeme ponukat? to co potrebujeme (resp. myslime si ze potrebujeme). to ze je niekde vacsia bieda neznamena ze ludia tma nemaju potreby. znovu opakujem co uz som pisal v clanku – vsetci musime jest, obliekat sa, obuvat, kazdy raz umrie atd. je X oblasti na podnikanie ktore tu boli su a budu lebo uspokojuju primarne potreby ludi ktore sa casom moc nemenia. je jasne ze predavat zlate rolexky do osady nema vyznam, no aj v tej osade maju ludia svoje potreby (jedlo, chlast, cigarety, satelity, …).

      btw: dnesna doba nikomu nebrani ponukat veci globalne a nie len lokalne. aj u nas existuju stovky ludi ktori robia z domu, cez internet a je uplne jedno kde sedia, ci v osade alebo v centre Bratislavy.

      ano – nazory ludi vznikaju na zklade ich skusenosti a teda odrazaju aj prostredie v ktorom sa nachadzaju, to vsak predsa nieje argument ktory by nejak naburaval ideu clanku. ta bola, je a aj bude ze nezamestnani by sa mali zamysliet nad tym ci posedavanie, lamentovanie a cakanie na spasitela v podobe nejakeho investora ma svoj zmysel. kazdy vzdymoze pre seba nieco spravit, len musi chciet. obvinovat potom tych co tu rit zdvihli z toho ze vraj “mali viac stastia”, alebo ze “vnimaju to inak lebo ziju v inych podmienkach” je cisty alibizmus a dalsia vyhovorka pre tych co len sedia ze “preco nie”. aj ti uspesni totiz casto pochadzaju prave z tych biednych podmienok. rozdiel tam je vacsinou len jeden jediny – svoju nespokojnost vyuziju na to aby sa pohli dopredu.

  4. Reply Živnosť pre živnosť jún 21, 2013 13:36

    V každom príspevku sa dá nájsť veľa racionálnych názorov a pohľadov. Tiež si nemyslím, že existuje univerzálne jedno riešenie. Ale podčiarkujem názory, ktoré podporujú potrebu zmeniť rozmýšľanie. Na druhej strane tvrdím, že ponechanie celého vývoja na neobmedzenej sile Smithovej neviditeľnej ruky, pretože 24-25-ročné skúsenosti intelektuálne obdareného človeka podporené 30-ročnými skúsenosťami jeho rodičov a ich výchovy, dáva aj “majetkovo slabšie postaveným” do života obrovské nehmotné bohatsvo…

    .. zatiaľ, čo “inde narodení” musia prekopať oveľa viac bariér (prežiť — prekopať sa – vlastnými 30timi rokmi skúsenpostí, kým sa sami naučia) a preskákať viac polien, kým si nájdu miesto na svete. Tí, ktorí si tým prešli, vedia sami veľmi dobre, koľko námahy a pevnej vôle ich to stálo, a že to nie je jednoduché…
    Vy, čo poznáte túto story, predstavte si, že túto cestu musí absolvovať intelektuálne menej nadaný človek, navyše so zlou výchovou, prípadne z prostredia, v ktorom od narodenia nevidel nikoho z rodiny pracovať, či nebodaj učiť sa.. Myslíte si, že je schopný vlastnou silou a sebamotiváciou toto prekonať a vyrásť? Iste, nech sa prebíja životom, po tom nás nič…
    Ale potom nesmieme nadávať, keď tento človek pristúpi k volebnej urne, dostane do domácnosti píplmeter, alebo patrí do prieskumných vzoriek; alebo za výrobný pás odvážneho podnikateľa, ktorý sa rozhodne podobného človeka predsalen zamestnať; –či iných atribútov, ktoré v konečnom dôsledku viac, alebo menej ovplyvňujú kvalitu života každého z nás.

    Preto a práve preto si myslím, že pána Smitha treba brať s rezervou – a áno – starať sa o naše okolie, starať sa o menej úspešných – žiť sebavedomo, no s pokorou, myslieť do budúcnosti (rodičia určite vedia o čom píšem a ostatní na to prídu, keď raz budú mať deti), nie len na dnešok, myslieť aspoň na suseda, nie len na seba a možno sa aj (aspoň) štipkou úspešnosti podeliť s inými. Keď už nie pre “vyšší princíp”, alebo dobrý pocit, tak aspoň pre pragmatické: jeho deti raz môžu rozhodovať o budúcnosti tých mojich.

    No teraz naspäť: Re: “Živnosť na čo? Čo si budeme všetci navzájom ponúkať, keď valná väčšina ľudí zarobí horko ťažko na živobytie?”

    Netvrdím, že je možné plne odstrániť nezamestnanosť, ani že všetci musia rozmýšľať rovnako a orientovať sa na rast, pokrok, osobný rozvoj, peniaze. Podstatné je podľa mňa viesť ľudí k aktívnemu životu – takému, ako oni sami chcú – ale tak, že si sami a vlastnou aktivitou, prekonávaním prekážok, dokážu tento život zabezpečiť.

    Neznamená to, že každý má byť živnostník. Ale ak by aj mal – tvrdiť, že si ľudia navzájom nemajú čo predať, je tiež scestné. Podstatou podnikania, či živnosti – je mať alternatívu voči zamestnanosti. Ak sa neviem zamestnať, čo mi bráni rozmýšľať nad tým (a realizovať) aký statok (=napríklad tovar, či službu) môžem ponúknuť spoločnosti, aby ma za to odmenila (peniazmi, či iným statkom , ktorý potrebujem).

    Prečo dnes vštepujeme deťom myšlienky, že sa o nich niekto, ako štát, či zamestnávateľ postará, keď sa im nebude dariť? Prečo chcú byť všetci len úspešní a bohatí? Koľkí zo zamestnaných ľudí v ročníkoch 1950-60 sú dnes šťastní a vďační, že mali aspoň nejakú prácu a podarilo sa im vychovať dve-tri deti.. ktoré sú navyše samostatné a vedia sa o seba postarať? A koľkí z nich sú napriek SKUTOČNÝM A VEĽKÝM ÚSPECHOM zatrpknutí len preto, že nezdedili, alebo nevyhrali veľa peňazí, že neboli pri koryte privatizácie, že sused má tri autá a oni len jedno.. (kľudne si to prehoďte na nižší level – keď nie autá, tak televízory) Prečo je mierkou úspešnosti množstvo peňazí a snaha dobehnúť “bohatých”? Prečo sa kvalita večera hodnotí podľa sledovanosti reality show, či populárnosti filmov v televízii? Tisícky otázok na zamyslenie, prečo toho-koho život môže byť nahovno, ale stále to skončí len pri jednej: “..lebo mi nedali prácu. Svine”.

    Skúsim parafrázovať:

    “Ak sa niekomu trochu zadarilo, žije inými názormi a predstavami a má potom predstavu, že takto isto to môže robiť každý. Omyl. Títo ľudia by si skôr mali vstúpiť do svedomia a prejaviť empatiu a pokoru, že práve oni sú tí, ktorým sa “darí” lepšie ako tým ostatným.”

    “Ak sa niekomu nezadarilo, žije inými názormi a predstavami a má potom predstavu, že takto to nemá zmysel robiť vôbec a ani sa o to snažiť. Omyl. Títo ľudia by si skôr mali vstúpiť do svedomia a prejaviť silu a odhodlanie, že práve oni sú tí, ktorí si zaslúžia, aby sa im darilo.”

    “Človeče, pomôž si, aj Pán Boh Ti pomôže” (kto má chuť, nech si vypátra autora, ale po celom svete nájdete milióny individuálnych príbehov, aj obdôb tejto frázy, ktoré platnosť potvrdia).

  5. Reply Jasom jún 21, 2013 19:57

    Výučba na školách skutočne stojí za hovno. Nie je to vzdelávanie vhodné pre informačný vek. Ale výhovorky sú výhovorky – niekto nevidí cestu ani keď mu ju osvetlíš svetlometom. Všetci chcú prácu, málo chápe, že práca sa dá aj vytvoriť.

    Moj osobný typ je naučte sa programovať, a spravte si robota, čo bude robiť za vás :)

  6. Reply Roman Melíšek júl 18, 2013 03:58

    Vyborny clanok. Ako uz povedali predǒnou, nieje vsetko ciernobiele, ale v zasade suhlasim s tym, co si chcel povedat.

    Pre mna najsmutnejsie zistenie bolo, ked moji spoluziaci/znami tesne pred ukoncenim studia SŠ alebo VŠ ani len netušili, čo by chceli robiť. Ako moze byt taky clovek kvalifikovany? Ked nevie co chce robit? Nemoze, a preto to je tak ako to je. Otras.

    A len budu vyplakavat….

  7. Reply Dagmar okt 18, 2013 12:57

    Celý tento skvelý článok aj diskusia má jediný problém. Že ho nebudú čítať ľudia, ktorým je určený. Prečo? nemajú čas, musia pozerať farmy, talenty a iné slzavé programy s Brychtovou alebo Rozborilom.
    Osobne poznám veľa ľudí, čo po strate zamestnania a problémy s platením za byt v meste sa presťahovali do staršieho domu so záhradou na dedine. A dnes sedia na priedomí, pijú kávu, pofajčievajú a nadávajú na systém. A všetci z nich majú zarastenú záhradu! Nikto z nich nie je schopný (nemá čas…) okopávať hriadky, pestovať zeleninu, chovať prasa, zajace, sliepky… V podstate nenáročné práce, aby si prilepšili sebe v kuchyni alebo peniazmi, ak to predajú susedom, ktorí chodia do práce a preto nemajú čas chovať…

    Článok túto povahu presne vystihol, vídam to na každom kroku.

  8. Reply Azel jún 26, 2014 23:39

    Skoda, ze to nie je take jednoduche, ako sa tu pise. Keby to bola pravda, bol by zivot omnoho lahsi. Zial, byt iniciativny a makat (to je sice pekne) vzdycky nestaci. V mnohych pripadoch to nestaci.

    Preco to nestaci? Lebo na SVK vladne korupcia a rodinkarstvo. Mozes byt neviemaky dobry, neviemaky sikovny, snazivy, zamestnavatel ta odmietne aj napriek tomu (alebo prave preto) a zamestna si svojho znameho. Poznam presne takych flakacov, o akych sa pise v druhom odseku, vsetci su zamestnani. Preco? Lebo maju znamosti.Toto plati, podotykam, hlavne v statnej sprave, ale sukromny sektor veru az tak nezaostava.

    A zacat podnikat, ano, to ti lahko umoznia, aspon ti nemusia platit ziadne odvody. Lenze ked si mas naozaj sam na seba zarabat, priprav sa na to, ze tym ostatnym sa to vobec nebude pacit. Mame tu legislativou chranene monopoly a nase zakony skor idu po ludoch, ktori nieco nove vymyslaju a su iniciativni, lebo ohrozuju pohodlie tych, ktori tam uz su a chcu nadalej zhrnat peniazky, samozrejme, bez prace.

    Ja viem, ze cloveku, ktory mal nahodou uspech, sa toto tazko vysvetluje, lebo taky si mysli, ze vsetci mozu byt ako on. Ale je to tak, ako som napisal. Dufam, ze toto vezmes teraz ako osobnu urazku.

    A este cosi. Clanok je napisany len z pohladu zamestnavatela. Vobec neberie do uvahy, realitu, totiz, ze ked dneska zamestnavatel potrebuje x ludi s nejakym konkretnym vzdelanim, ze ich nebude mat zo dna na den. A ked o pol roka povie, ze ich uz nepotrebuje, potom co? Ja mozem ist dnes studovat lukrativny odbor a o 5 rokov uz po mne nestekne ani pes.

    A to expresivne vyjadrovanie si si mohol odpustit. Aj keby to vsetko bola pravda, co sa tu pise, tak takato forma je vonkoncom nevhodna. To skor este kazdy povie, ze tomu neveri uz len z principu.

    • Reply Martin Hrkút júl 22, 2014 12:54

      1. to ze flakaci si vedia cez rodinkarstvo zohnat miesto, este neznamena ze tym uberaju pracu tym co by sa snazili. ak raz podnikatel ma nejaky objem prace, ktory treba spravit a ma tam flakaca, ktory je rodinka tak ho nevyhodi, tak ta praca logicky stale spravena nebude. nakladat ju prerozdelenu ostatnym zamestnancom sa dookola neda a ak nechce skrachovat tak bude musiet nabrat aj niekoho kto tu pracu proste urobi (alebo zmenit toho flakaca na pracanta).

      proste ta rovica ze flakac obera niekoho o pracu je blbost. flakac robotu nespravi a ta robota spravena byt musi, takze ak flakac niekoho o nieco obera, je to to teple miestecko kde netreba nic robit (a to predsa snazivec nechce, ci?)

      2.vyhovarat sa na zakony, nazory ostatnych, ci to ze je nieco tazke … su to proste len vyhovorky. kto realne chce, neboji sa makat a ma trocha trpezlivosti, tak ten sa na trhu skor ci neskor chyti (ak teda aspon trochu pouziva rozum).

      3. ano, zamestnavatel ak dnes niekoho potrebuje tak to neznamena ze ho bude potrebova taj o 5 rokov. co ale cakate v kapitalizme? firma je ako lod, ak na nu niekto nastupi a ta lod stroskota, tak logicky plavit sa na nej bez kapitana dalej uz neda. prave toto je ten styl zmyslania ktory je spominany aj v clanku, len si s chutou najst nejake miestecko kde sa netreba od roboty pretrhnut a preckat tam az do dochodku (a pri tom silno nadavat na to ako je vsetko v tomto state zle a ze nemame vyssie platy atd).

      4. studovat dnes lukrativny odbor nezaisti pracu o X rokov uz len z toho dovodu, ze nase skolstvo je strasne zastarale a zufalo si pyta reformy ktore nechodia. ziadna skola nepripravi cloveka na prax, tie veci ktore musi vediet sa vzdy nauci hlavne tam. a fungovanie na trhu prace je aj o tom, ze sa ma clovek dalej vzdelavat a zdokonalovat. ak predavam kone a vidim ze sa po uliciach zacinaju premavat auta, a ze ich pribuda a mne zakazky ubudaju, tak logicky idem s dobou a prejdem z predaja koni postupne na predaj aut. to chce ale znovu – kusok snahy a ochoty ubetovat svoj cas pre buducnost. a to sa u nas tak nejak nenosi.

      5. forma clanku je snad moja volba. ak s nou niekto nesuhlasi, nech sa paci, internet je slobodne medium, domena stoji par euro na rok, moze pisat veci po svojom a mna citat nemusi.

Pridaj komentár